Skočiť na hlavný obsah

História farnosti

Zriadenie: Starobylá
Titul kostola: Kostol sv. Kríža
Iné mená:
Zvolenská Slatina: okres Zvolen/Banskobystrický kraj (Zvolenská stolica) 1930 vyčl. o. Slatinské Lazy; 1990 pričl. o. Slatinka.
1773 Nagy-Szalattnya, 1786 Nagy-Salatnya, 1808 Nagy-Szalatna, Welká Slatina, 1863–1913 Nagyszalatna, 1920 Veľká Slatina, 1927– Zvolenská Slatina
------------------
Slatinka: 1773 Kis-Szalattnya, 1786 Kisch-Salatnya, 1808 Kis-Szalatna, Malá Slatina, 1863–1913 Kisszalatna, 1920 Malá Slatina, Slatinka, 1927–1990 Slatinka
Filiálky podľa schematizmu z roku 1978:
1. Vígľaš (1.000), 2. Zolná (100), k. sv. Matúša (13. st.), 3. Pstruša (800), 4. Hájniková (150), 5. Malý Sliač (50), Stožok (460), 7. Sampor (18), zrúc. k. sv. Michala A., 8. Sebedín (6), 9. Slatinka (36).
Diecéza podľa schematizmu z roku 1978: Banskobystrická
Stručné dejiny:
Farnosť je starobylá. Počíta sa s tým, že bola hradnou farou vígľašského zámku. Uvádza ju pápežský decimačný protokol aj Pazmáňov katalóg. V 16. st. prešla do správy ev. farára. Keď sa stal zemepán Ladislav Csáky, katolík, okolo roku 1639, zaviedol katolícku správu, ale po uzavretí zmieru s Fr. Rákoczym I. prišli do Slatiny komisári a tí ju prisúdili evanjelikom. R. 1663 bol kostol vrátený katolíkom. Za tököliovcov Za rákoczyovcov znovu bola evanjelická, ale od roku 1709 je v katolíckej držbe.

Zdroj: https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22?fpcmeno=zvolenskaslati…

História obce

Zvolenská Slatina patrí medzi najstaršie obce nielen v okrese Zvolen, ale i na Slovensku. Prvá písomná zmienka je z roku 1263. Prvý názov obce bol “SANCTA CRUX DE SOLIO” (Svätý kríž pri Zvolene). Ďalšie pomenovania – Zalatna, Zalatna Zolienzis, Veľká Slatina a od roku 1927 nesie názov Zvolenská Slatina. Do tohto roku bola Zvolenská Slatina aj sídlom veľkoslatinského okresu.
Najstaršie pamiatky o osídlení obce sú z mladšej doby bronzovej. Obec vznikla na staršom slovanskom osídlení – ľudu lužickej kultúry, o čom svedčia archeologické nálezy, niekedy v 12. alebo v 13. storočí. Na začiatku 14. storočia bola už strediskom cirkevného života. Slatinský chotár bol veľmi rozsiahly. Na jeho území vznikol hrad Vígľaš, preto bola Slatina prirodzeným centrom Vígľašského panstva. Od začiatku 15. storočia sa Slatina spomína v listinách aj ako mestečko a jej obyvatelia mešťania. Od kráľov požívala rôzne výsady a práva ale aj povinnosti. V 17. storočí bola časť slatinského chotára odňatá pre založenie novej osady Detva.

Najstaršou obývanou časťou obce je: 
Rajčuľa – kde stál pôvodne kláštor, ktorý bol spolu s kostolom obkľúčený hradbami. V okolí hradieb bol rybník. Je to priestor od katol. kostola východne až po križovatku, patrí k najstarším častiam obce. Názov pochádza z čias, keď tu zemania predvádzali rajtovanie koní. 
Domáce znenie ďalších častí obce je Sebechov – žili tu zaslúžilí občania, ktorí dostávali výhody na chov dobytka pre seba. 
Prefektuška – sídlo prefekta. 
Krvavník – miesto v južnej časti obce, kde v roku 1575 slatinčania prepadli Turkov a oslobodili zajatcov. V spomienkach sa uvádza, že tu “krv tiekla potokom”. 
Kráľová – kráľ Matej sa tu zastavoval pri studničke, aby sa napil vody. 
Šibenice – kde veľa slatinčanov skončilo od Turkov pod šibenicou. 

Dejiny obce sú bohaté na udalosti i na osobnosti z rôznych oblastí. Napríklad v roku 1918 sa vo Zvolenskej Slatine na svojej ceste zastavil prezident USA Wilson. Krátko po vzniku I. ČSR v roku 1921 prezident T. G. Masaryk a hneď po skončení II. sv. vojny i prezident E. Beneš. Z udalostí najviac do diania v obci zasiahli I. a II. sv. vojna a SNP. Mnoho Slatinčanov tieto udalosti neprežilo a Slatina utrpela i veľké materiálne škody. Obnova a rozvoj obce začali po oslobodení 25. 2. 1945 a pokračuje vďaka obyvateľom obce dodnes. (Internet a obecná kronika)

Tradície

V obci je dlhoročná tradícia slávnej bryndziarne. Nachádza sa tu rímskokatolícky barokový kostol (1787) s priečelím upraveným (1815). Je tu aj evanjelický a. v. kostol (1784) a pristavili k nemu vežu (1816). V dedine je pamätná tabuľa Terézie Vansovej s bustou od Národného umelca Jána Kulicha a pamätná tabuľa J. Ďatla. Ešte v 20. storočí tu bolo významné stredisko výroby fujár, píšťal a flautičiek, zo známych výrobcov spomeniem J. Výbocha a P. Cibuľu. Veľkej obľube sa tešila cimbálová hudba. Jedinečné majstrovstvo v štýlovej interpretácii ľudovej hudby dosiahol rodák Rinaldo Olah.

Rodáci

Terézia Vansová rod. Medvecká, slovenská spisovateľka
Mária Ďuríčková rod. Piecková, slovenská spisovateľka
Mikuláš Moyzes, slovenský skladateľ a organista
Rinaldo Oláh, husľový vitruóz, primáš
Martin Libjak, pedagóg
Ján Kulich, sochár, národný umelec

Pamiatky

SÝPKA, pri dome č.2/273, murovaná, postavená bola v 2.polovici 19.storočia, ľudové staviteľstvo 
USADLOSŤ - ĽUDOVÝ DOM, kameň, postavený bol v roku 1929, ľudové staviteľstvo 
KOSTOL rímsko-katolícky sv. Kríža, postavený bol v roku 1787, prestavaný bol v rokoch 1815 a 1945, barok 
SÝPKA, pri dome č.55-53, murovaná, postavená bola v 2.polovici 19.storočia, ľudové staviteľstvo 
ŠKOLA A PAMÄTNÁ TABUĽA, základná škola, rodný dom Mikuláš Moyzesa, postavená bola v 19.storočí, prestavaná v 30.-40.rokoch 20.storočia, historizujúci - secesia 
ĽUDOVÝ DOM, kameň, postavený bol v roku 1912, ľudové staviteľstvo 
KOSTOL evanjelický augsburského vyznania, postavený bol v roku 1784, prestavaný v rokoch 1816 a 1923, postavený je v barokovom slohu 
ĽUDOVÝ DOM S HOSPODÁRSKOU ČASŤOU, kameň, postavený bol v roku 1880, ľudové staviteľstvo 
Chránené územia: Prírodná rezervácia Prosisko Prírodná pamiatka Pyramída