Skočiť na hlavný obsah

Farnosť

Základné informácie o farnosti ...

História obce

Zvolenská Slatina patrí medzi najstaršie obce nielen v okrese Zvolen, ale i na Slovensku. Prvá písomná zmienka je z roku 1263. Prvý názov obce bol “SANCTA CRUX DE SOLIO” (Svätý kríž pri Zvolene). Ďalšie pomenovania – Zalatna, Zalatna Zolienzis, Veľká Slatina a od roku 1927 nesie názov Zvolenská Slatina. Do tohto roku bola Zvolenská Slatina aj sídlom veľkoslatinského okresu. Najstaršie pamiatky o osídlení obce sú z mladšej doby bronzovej. Obec vznikla na staršom slovanskom osídlení – ľudu lužickej kultúry, o čom svedčia archeologické nálezy, niekedy v 12. alebo v 13. storočí. Na začiatku 14. storočia bola už strediskom cirkevného života. Slatinský chotár bol veľmi rozsiahly. Na jeho území vznikol hrad Vígľaš, preto bola Slatina prirodzeným centrom Vígľašského panstva. Od začiatku 15. storočia sa Slatina spomína v listinách aj ako mestečko a jej obyvatelia mešťania. Od kráľov požívala rôzne výsady a práva ale aj povinnosti. V 17. storočí bola časť slatinského chotára odňatá pre založenie novej osady Detva. Najstaršou obývanou časťou obce je: Rajčuľa – kde stál pôvodne kláštor, ktorý bol spolu s kostolom obkľúčený hradbami. V okolí hradieb bol rybník. Je to priestor od katol. kostola východne až po križovatku, patrí k najstarším častiam obce. Názov pochádza z čias, keď tu zemania predvádzali rajtovanie koní Domáce znenie ďalších častí obce je Sebechov – žili tu zaslúžilí občania, ktorí dostávali výhody na chov dobytka pre seba. Prefektuška – sídlo prefekta. Krvavník – miesto v južnej časti obce, kde v roku 1575 slatinčania prepadli Turkov a oslobodili zajatcov. V spomienkach sa uvádza, že tu “krv tiekla potokom”. Kráľová – kráľ Matej sa tu zastavoval pri studničke, aby sa napil vody. Šibenice – kde veľa slatinčanov skončilo od Turkov pod šibenicou. Dejiny obce sú bohaté na udalosti i na osobnosti z rôznych oblastí. Napríklad v roku 1918 sa vo Zvolenskej Slatine na svojej ceste zastavil prezident USA Wilson. Krátko po vzniku I. ČSR v roku 1921 prezident T. G. Masaryk a hneď po skončení II. sv. vojny i prezident E. Beneš. Z udalostí najviac do diania v obci zasiahli I. a II. sv. vojna a SNP. Mnoho Slatinčanov tieto udalosti neprežilo a Slatina utrpela i veľké materiálne škody. Obnova a rozvoj obce začali po oslobodení 25. 2. 1945 a pokračuje vďaka obyvateľom obce dodnes. (Internet a obecná kronika)

Tradície

V obci je dlhoročná tradícia slávnej bryndziarne. Nachádza sa tu rímskokatolícky barokový kostol (1787) s priečelím upraveným (1815). Je tu aj evanjelický a. v. kostol (1784) a pristavili k nemu vežu (1816). V dedine je pamätná tabuľa Terézie Vansovej s bustou od Národného umelca Jána Kulicha a pamätná tabuľa J. Ďatla. Ešte v 20. storočí tu bolo významné stredisko výroby fujár, píšťal a flautičiek, zo známych výrobcov spomeniem J. Výbocha a P. Cibuľu. Veľkej obľube sa tešila cimbálová hudba. Jedinečné majstrovstvo v štýlovej interpretácii ľudovej hudby dosiahol rodák Rinaldo Olah.

Rodáci

Pamiatky

SÝPKA, pri dome č.2/273, murovaná, postavená bola v 2.polovici 19.storočia, ľudové staviteľstvo USADLOSŤ - ĽUDOVÝ DOM, kameň, postavený bol v roku 1929, ľudové staviteľstvo KOSTOL rímsko-katolícky sv. Kríža, postavený bol v roku 1787, prestavaný bol v rokoch 1815 a 1945, barok SÝPKA, pri dome č.55-53, murovaná, postavená bola v 2.polovici 19.storočia, ľudové staviteľstvo ŠKOLA A PAMÄTNÁ TABUĽA, základná škola, rodný dom Mikuláš Moyzesa, postavená bola v 19.storočí, prestavaná v 30.-40.rokoch 20.storočia, historizujúci - secesia ĽUDOVÝ DOM, kameň, postavený bol v roku 1912, ľudové staviteľstvo KOSTOL evanjelický augsburského vyznania, postavený bol v roku 1784, prestavaný v rokoch 1816 a 1923, postavený je v barokovom slohu ĽUDOVÝ DOM S HOSPODÁRSKOU ČASŤOU, kameň, postavený bol v roku 1880, ľudové staviteľstvo Chránené územia: Prírodná rezervácia Prosisko Prírodná pamiatka Pyramída