PASTIERSKY LIST: Slávnosť Panny Márie Bohorodičky – naše šťastie

Slávnosť Panny Márie Bohorodičky – naše šťastie 

Drahí bratia a sestry, na prahu nového roku 2023 vás so svojimi najbližšími spolupracovníkmi srdečne a rád pozdravujem. Dnes si viac ako inokedy podávame ruky a vinšujeme si „šťastie“. Je to krásny zvyk a naša kresťanská viera ho ešte umocňuje, pretože nás vedie k tomu najväčšiemu šťastiu – ku spáse.

Dnes, na Nový rok, sa náš pohľad upiera na Pannu Máriu ako Bohorodičku. Ako je 1. január začiatkom kalendárneho roka, tak je Mária začiatkom Ježišovho príchodu na zem. Začiatkom jeho neviditeľného počatia a jeho viditeľného narodenia v Betleheme. Preto ju dnes oslavujeme ako Božiu Rodičku. Čo táto oslava znamená? 

Pomenovanie „Božia Rodička“ vyjadruje našu vieru o Ježišovi, konkrétne to najhlavnejšie: – že on je od večnosti pravý Boh a – že „v čase“ si vzal ľudské telo a je aj pravý človek. Jeho večné Božstvo sa opravdivo a reálne spojilo s človekom; naša ľudská prirodzenosť je tak mimoriadne obohatená a povýšená nad všetko, čo je stvorené, a to je naše šťastie. Kristovo Božstvo úplne preniká človečenstvo a je s ním spojené viac, ako s čímkoľvek iným. Boh totiž osobne nevstúpil do nejakej veľkej hviezdy, či do nejakej hory, či do ušľachtilého zvieraťa alebo vzácneho minerálu alebo kovu. Ježiš sa vtelením spojil s človekom – aby ho povýšil, aby ho vykúpil.

Svätý Pavol apoštol o Kristových spásnych udalostiach učil, že sa stali práve preto, „aby sme sa my stali Božími deťmi a dostali adoptívne synovstvo“ (por. Gal 4, 5). Skúsme sa teraz, na prahu nového roka, v ktorom nevieme, čo nás čaká, potešiť týmto najšťastnejším faktom: Boh je naším Otcom a my sme jeho deti!

Povzbudenie nad dobrým otcom nám môže oživiť dojímavá biblická scéna. V Druhej knihe Samuelovej je úchvatný opis otcovskej bolesti kráľa Dávida, keď dostal správu, že jeho syn Absolón je mŕtvy: „Kráľ sa zachvel, vystúpil do izby nad bránou a zaplakal… Keď odchádzal, hovoril: «Syn môj, Absolón; syn môj, syn môj, Absolón!» Kráľ si zahalil hlavu a opakovane volal veľkým hlasom: «Syn môj Absolón, Absolón, syn môj, syn môj!» (por. 2 Sam 19, 1. 5). Kráľovi vojaci a služobníci boli nemálo prekvapení veľkým Dávidovým zármutkom, lebo vedeli, ako škaredo sa Absolón zachoval ku svojmu otcovi. Absolón sa dal krátko predtým vyhlásiť za kráľa a vyvolal bratovražednú občiansku vojnu. Pokorený kráľ Dávid musel pred vzbúreným synom Absolónom utiecť z Jeruzalema a skryť sa v horách. Dávid však nebral ohľad na túto trpkú a bolestnú skúsenosť. Srdcevrúco žialil nad stratou milovaného syna, svojho dieťaťa. 

Otcovská láska kráľa Dávida nás udivuje. Dnešná slávnosť a tento vianočný čas nás pozýva k ešte väčšiemu úžasu – náš nebeský Otec má väčšie a milujúcejšie srdce, ako mal kráľ Dávid. Náš nebeský Otec sa ešte viac sužuje nad našimi slabosťami a hriechmi, ktoré nás robia duchovne mŕtvymi, ako sa sužoval Dávid, keď zahynul jeho syn Absolón, visiaci na dube, prebodnutý troma kopijami. Znakom tejto mimoriadnej Božej priazne voči nám je to, že „poslal svojho jednorodeného Syna (Jn 3, 16), ktorý „sa narodil z Panny Márie“ (por. Mt 1, 18n). Dnes uplynulo osem dní od pamiatky jeho narodenia v Betleheme – od Vianoc. Nech nám tento vianočný čas otvorí náš duchovný zrak, aby sme lepšie videli milujúceho Boha Otca. Nech nám pripomenie, že Božia adopcia je naším najväčším šťastím. Tá nás povýšila zo stavu mŕtvych otrokov do hodnosti živých Božích detí. Svätý Ján apoštol napísal: „My sa nielen nazývame Božími deťmi, ale skutočne nimi aj sme“ (por. 1 Jn 3, 1). 

Dnes na Nový rok si viac ako inokedy vinšujeme „šťastie“. Viera vo vtelenie Ježiša, nášho Vykupiteľa, mimoriadne umocňuje všetky naše krásne priania, lebo nám pripomína najväčšie možné šťastie – spásu. Prosme Pannu Máriu, Bohorodičku, aby tak, ako stála na začiatku Ježišových spásnych diel, po celý tento rok stála pri nás so svojou materinskou pomocou a mocným orodovaním. 

K tomu vás zo srdca a rád žehnám, v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. 

01Mons. Marián Chovanec,  banskobystrický biskup

Vložiť komentár