Pastiersky list na Božie Narodenie

Drahí bratia a sestry, chlapci a dievčatá, srdečne vás pozdravujeme!

Na Vianoce pred 800 rokmi sv. František z Assisi, v talianskom mestečku Greccio (grečo), vytvoril prvý Betlehem, a tak v túto vianočnú noc živo sprítomnil tajomstvo Ježišovho narodenia. Odvtedy rok čo rok všakovaké betlehemy tvoria vianočný kolorit našich bytov, kostolov, obchodných centier či námestí. Jednoduchý assiský mních, František, si veľmi vážil tajomstvo Vianoc, a preto ho chcel hmatateľne sprítomniť ostatným ľuďom. Postavením „betlehema“ poukázal aj na podstatu Vianoc: Počas Vianoc treba prežívať a uvedomiť si – Boh sa hmatateľne sprítomnil medzi nami.

Dávno pred sv. Františkom, za čias proroka Izaiáša, Izraelský národ túžil po Božej blízkosti. V závere Izaiášovej prorockej knihy máme zaznamenané dôležité slová: „(Bože), kiež by si prelomil nebesá a zostúpil…“ (Iz 63, 19). Izraelský národ bol vtedy po prepustení    z otroctva. Ľud, ako celok, si uvedomil, že sa musí vrátiť k Bohu a obnoviť priateľstvo s ním. Veď predchádzajúce zajatie prišlo práve preto, že priateľstvo s Bohom bolo zo strany ľudu porušené. Ľud Izraela mal dojem, že Boh pred ním skryl svoju tvár, a preto mimoriadne túžil po blízkosti Boha. Spomenuté slová o Božom zostúpení však môžu byť aj vyjadrením neskoršej silnej túžby po mesiášovi, zvlášť v čase nadvlády cudzej ríše.

Ľud teda prosil Boha „kiež by si prelomil nebesá a zostúpil.“ A Boh zostúpil. Ten, ktorý bol od večnosti, vstúpil do našich čias a miest, do nášho sveta. V tele vstúpil do našej každodennosti. „Prišiel nám v ústrety ako bezbranné dieťa, aby sme ho my mohli milovať. Boh je taký dobrotivý, že sa zrieka svojho Božského jasu a zostupuje do maštale, aby sme ho tam mohli nájsť, a aby sa tak jeho dobrota dotkla i nás, aby nás prenikla a cez nás ďalej pôsobila“ (por. Benedikt XVI.). Boh naplnil túžbu svojho ľudu a zostúpil v Kristovi medzi nás. Rozhodol sa kráčať ľudskými cestami.

Vianočnú liturgiu každoročne dotvára aj slávny Prológ Jánovho evanjelia o Slove, ktoré sa stáva Telom. Tento hlboký teologický text svätého Jána apoštola zjavuje všetkým, čo všetko sme v dieťati Ježiš dostali. Aj dnes – Otcom splodený Ježiš – do tohto sveta prináša Slovo, Svetlo a Telo.

V dieťati Ježiš k nám najprv zostúpilo Božie slovo. To Slovo, ktoré „vovádza každého jedného z nás do rozhovoru s Pánom. Boh, ktorý hovorí, nás zároveň učí, že my môžeme hovoriť s ním“, (por. Benedikt XVI., Verbum Domini 24 ). Ním oslovení sme schopní vstúpiť do dialógu lásky a slobodne mu odpovedať. Tento dialóg lásky nás potom uschopňuje nielen počúvať jeho slová, ale nechať sa týmito slovami viesť a podľa nich nastoliť ten správny poriadok svojho života. Tento dialóg nám pomáha nasmerovať svoj život na cestu Božieho poriadku.

Prológ svätého Jána nám ďalej hovorí, že „pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet… a svetlo vo tmách svieti…“ (Jn 1, 9. 5). Vianočná liturgia je spojená so svetlom. Všetky tie pestré svetielka, ktoré sú na Vianoce tak rozšírené, nás nemajú naladiť len na akúsi romantickú vlnu prirodzeného krásna. Všetky svetlá a svetielka, ktoré počas Vianoc zapaľujeme – či už je to betlehemské svetlo, svetlá na vianočných stromčekoch, či na našich stoloch – nás majú upriamiť na toho, ktorý prišiel, aby nám daroval pravé svetlo, a aby bol sám pre nás svetlom v temnotách (por. Iz 9, 1). Týmto svetlom je nielen jeho Slovo, ktoré sme už spomenuli, ale aj samotná viera, ktorú v nás dieťa Ježiš prichádza vzbudiť, rozmnožiť a upevniť. „Kto verí, vidí; vidí svetlom, ktoré osvecuje celú životnú cestu… Svetlo viery je schopné osvietiť celú existenciu človeka. Toto svetlo síce možno nerozptýli všetky naše temnoty, ale je pre nás lampou, ktorá v noci vedie naše kroky“ (por. František, Lumen fidei 1. 4. 57).

„A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14) – tak vrcholí slávny Jánov hymnus. Pán Boh sa stáva telom a telo sa stáva chlebom. Ten, ktorý sa narodil v Dome chleba, lebo to znamená hebrejské slovo Betlehem, dáva svoje telo ako chlieb z neba. „Eucharistia je dar, ktorý Ježiš vytvára zo seba samého. Tu nás Ježiš miluje do krajnosti a táto jeho láska nás podnecuje položiť život za svojich priateľov“ (por. Benedikt XVI., Sacramentum caritatis 1). Ježiš vložil svoje telo do ľudských rúk, aby sme my duchovne žili. A Cirkev dodnes žije a bude navždy žiť z Eucharistie.

Pred rokom bol uverejnený istý článok, v ktorom autorka priblížila aktivitu skupiny malých detí vo veku 6 až 8 rokov, ktoré na bratislavských vianočných trhoch rozdávali sošky malého Ježiša položeného na slame. „Zoberte si Ježiška, je zadarmo!“ – znelo z úst detí. Niektorí sa nad ponukou pousmiali, iní s láskou dar prijali, niektorí sošku nechceli a dar odmietli. Deti sa touto aktivitou zapojili do akcie s názvom „Vyhostili Ježiša“, ktorá pripomína, že svet si privlastnil Vianoce ako veľkolepý sviatok, ale zabudol pri tom na podstatu Vianoc – na Ježiša. Bratislavská aktivita chcela zvýrazniť, že Vianoce bez Ježiša nie sú Vianocami v pravom zmysle slova.

Drahí bratia a sestry, sme kresťania a chceme náležite sláviť Vianoce. Nezabudnime počas nich na to najdôležitejšie – na Ježiša. Boh prelomil nebesá a vzal na seba ľudské telo. Stal sa nám blízkym a dáva sa nám zadarmo. Tak, ako kedysi assiský mních túžil sprítomniť tajomstvo Vianoc, prajeme vám, aby ste ho dokázali sprítomniť aj vy vo svojich životoch, vo svojich rodinách, komunitách, spoločenstvách či farnostiach. Slovami vianočnej prefácie „Keď takto poznávame Boha viditeľne, nech nás on sám strhne k láske vecí neviditeľných“ (por. Rímsky misál, prefácia Vianočná I.) Vám chceme zaželať takéto strhnutie k duchovným veciam. Nebeský Otec roztrhol nebesá a vo svojom Synovi nám dal svoje Slovo, s ktorým môžeme komunikovať, daroval nám Svetlo viery, ktoré nás vedie cestami našich životov. Dal nám tiež svoje Telo ako chlieb, aby sme žili.

Nech nás tieto Vianoce vedú k týmto „neviditeľným“ duchovným darom. Darom, ktoré sú zadarmo. Darom, ktoré prináša malé dieťa Ježiš.

Z biskupského úradu vám všetkým prajeme a vyprosujeme milostiplné, pokojné  a radostné Vianoce.

Diecézny biskup, Mons. Marián Chovanec, nám udeľuje svoje požehnanie.

Kancelária Biskupského úradu v Banskej Bystrici

Leave a Comment