Morálka

ZHRNUTIE DVADSTIATEJ ŠTVRTEJ PREDNÁŠKY

         Boh vložil do ľudskej prirodzenosti túžbu po pravde. Človek má pravdu hľadať, aj podľa poznanej pravdy žiť. Dobré spolunažívanie vyžaduje vzájomnú dôveru, postavenú na pravdivom, priamom, čestnom a úprimnom postoji v rečiach i v skutkoch. Čnosť pravdivosti dáva druhým, čo im patrí. Rozpozná, kedy a ako pravdu oznámiť a kedy diskrétne mlčať. Pravdivosť vyžaduje svedectvo o kresťanskej viere slovom, životom, v istých situáciách aj svedectvom najvyšším – mučeníctvom.

         ôsme prikázanie zakazuje krivé svedectvo pred súdom a každú lož, čo je zvlášť ťažký hriech, ak nevinnému zapríčiní odsúdenie alebo inú škodu. Osočovanie je vedomé šírenie nepravdy o niekom, ohováranie je rozprávanie o pravdivých chybách bez vážnej príčiny, opovážlivé posudzovanie je predpokladanie viny alebo zlého úmyslu bez dostatočných dôkazov. Boh zakazuje aj pochlebovanie, ktoré niekoho utvrdí v hriechu či v omyle. Patrí sem aj vystatovanie, zbytočné rozprávanie o vlastných úspechoch a ironizovanie s úmyslom zosmiešniť druhého. Proti pravde sa prehrešíme nielen slovom, ale aj dvojtvárnosťou a pokrytectvom v postojoch a v konaní.

         Právo dozvedieť sa pravdu je ohraničené situáciami, keď nie je vhodné alebo dovolené povedať pravdu. Niekedy z lásky nesmieme povedať zraňujúcu pravdu. Z úrad-nej povinnosti sa nesmie prezradiť tajomstvo vojenské, lekárske a iné. Najprísnejším tajomstvom, ktoré sa nikdy nesmie prezradiť, je spovedné.

         Spoločnosť má právo na pravdivé informácie. Masmédiá vytvárajú verejnú mienku obsahom i formou podania. Sú povinné šíriť iba overené fakty a vyhýbať sa ohováraniu, osočovaniu aj podnecovaniu rozbrojov. Tieto zásady sa nerešpektujú, a preto   treba všetko kriticky a citlivo posudzovať podľa svedomia.

 

POMOCNÉ OTÁZKY

  1. Prečo sú kresťania priateľmi pravdy?
    Kresťania sú priateľmi pravdy, lebo sú od krstu zjednotení s Kristom, ktorý je Pravda sama.
  1. Kedy žijeme z pravdy?
    Z pravdy žijeme, ak podľa nej zmýšľame, hovoríme a konáme.
  1. Čo je hriech ohovárania?
    Hriech ohovárania je rozširovať chyby o iných ľuďoch.
  1. Čo je hriech osočovania?
    Hriech osočovania je vymýšľať chyby o druhých a vymyslené chyby rozširovať.
  1. Prečo Sväté písmo dáva hriech ohovárania a osočovania na roveň vraždy?
    Tieto hriechy znevažujú ľudskú dôstojnosť – spravodlivosť žiada pokazené  meno blížnych napraviť a spôsobenú škodu nahradiť.

ZHRNUTIE DVADSIATEJ TRETEJ PREDNÁŠKY 

         Siedme prikázanie vyžaduje, aby vlastníctvo majetkov a plodov práce bolo v sú-lade so spravodlivosťou a láskou. Zakazuje krádež – privlastnenie, úmyselné poškode-nie a neoprávnené zadržanie cudzieho majetku. Ťažko sa previní, kto nevypláca za-mestnancom spravodlivú mzdu. Pracovník, ktorý nevykonáva dohodnutú prácu statoč-ne, okráda zamestanávateľa. Vinník je povinný navrátiť škodu podľa svojich možností.

         Majetok sa považuje za spravodlivo nadobudnutý, ak ho majiteľ získal vlastnou prácou, darom alebo ako dedičstvo. Štát je povinný starať sa o ochranu súkromného vlastníctva, ale aj o zabezpečenie dôstojného živobytia tým, čo si ho nemôžu nadobud-núť prácou. Boh zveril bohatstvá Zeme všetkým ľuďom. Aj oprávnení vlastníci sa majú pokladať za správcov v službe Prozreteľnosti. Sú povinní pomáhať chudobným, nielen z prebytku. Bohaté krajiny majú veľkú mravnú zodpovednosť za tie, ktoré ne-majú finančné prostriedky, ani vyškolených odborníkov pre vlastný rozvoj.Pomoc je povinnosťou zo spravodlivosti,solidarity a lásky. To isté platí o pomoci tým krajinám, ktoré postihla prírodná alebo iná katastrofa.

         Siedme prikázanie chráni aj prírodu. Človek má právo užívať jej bohatstvá, ale musí dbať na zachovanie kvality života aj pre budúce generácie. Má právo skrotiť si zvieratá, aby mu boli užitočné pri práci i vo voľnom čase. Je dovolené používať ich aj  na vedecké pokusy, keď smerujú na záchranu ľudského života a zdravia. Nesmú sa však bezdôvodne trápiť a zabíjať. Zvieratá máme mať radi, ale je nenormálne, venovať im viac lásky a starostlivosti ako ľuďom.

         Desiate prikázanie zakazuje chamtivosť a závisť, aby človek netúžil po stále väčšom bohatstve, lebo v zhone za ním stratí zmysel pre duchovné dobrá.

 

POMOCNÉ OTÁZKY   

  1. Ako nadobúdame svoje každodenné životné potreby?
    Svoje každodenné životné potreby nadobúdame hlavne svedomitou prácou.
  1. Ako sa správame k svojmu a spoločnému majetku?
    Svoj i spoločný majetok sme povinní chrániť.
  1. Čo je hriech krádeže?
    Hriech krádeže je odcudziť majetok blížnych, súkromný alebo spoločný, alebo spôsobiť škodu na majetku.
  1. K čomu nás zaväzuje spravodlivosť?
    Spravodlivosť nás zaväzuje ukradnutú vec vrátiť a spôsobenú škodu nahradiť – to je podmienka Božieho odpustenia.

ZHRNUTIE DVADSIATEJ DRUHEJ PREDNÁŠKY 

         Boh stvoril človeka ako muža a ženu telesne aj duševne odlišných, s rôznym poslaním, ale s rovnakou osobnou hodnotou. Vzájomná príťažlivosť muža a ženy, ako aj rozkoš z pohlavného spojenia, je Bohom určená pre manželstvo, nerozlučný zväzok  vzájomného sebadarovania a odovzdávania života v láske. Manželské spojenie predstavuje štedrosť a plodnosť Stvoriteľa. Je obrazom jeho lásky a tvorivej sily. Človek je schopný ovládať pohlavný pud rozumom a vôľou v láske.

         Boh chráni manželstvo 6. a 9. prikázaním. Ježiš vysvetlil, že aj túžba po nedovolenom pohlavnom styku a všetko, čo vedome k nemu smeruje, je hriech. Sexuálny zážitok zasahuje celého človeka a ovplyvňuje jeho ďalšie sexuálne správanie a prežívanie. Preto úmyselné vyvolávanie sexuálnej rozkoše akýmkoľvek spôsobom, pred manželstvom alebo mimo neho, nepriaznivo pôsobí na manželské spolužitie. Sebaovládanie je nevyhnutným predpokladom šťastného manželstva.

         Smilstvo je pohlavný styk medzi slobodnými partnermi. Ak je aspoň jeden z nich viazaný manželstvom s iným partnerom, ide o cudzoložstvo. Incest je pohlavný styk medzi blízkymi príbuznými. Prostitúcia ponižuje dôstojnosť osoby, lebo sa predáva a kupuje ako tovar. Znásilnenie porušuje hrubým spôsobom právo na telesnú a duševnú nedotknuteľnosť. Obete tohoto brutálneho činu bývajú doživotne poznačené. Homosexualita je pohlavný vzťah medzi osobami rovnakého pohlavia. Tento protiprirodzený sklon môže byť vrodený alebo získaný bez vlastnej viny. Takto postihnutý  jedinec musí ovládať svoju zvrátenú žiadostivosť podobne ako ktorúkoľvek inú hriešnu túžbu. Masturbácia (onania, samoukájanie) je úmyselné dráždenie pohlavných orgánov na vyvolanie sexuálnej rozkoše. Pornografia ponúka verejnosti pohlavné scény, patriace do najintímnejšej oblasti života. Hrubo uráža posvätný účel pohlavného života.

 

    POMOCNÉ OTÁZKY 

  1. V čom spočíva čistota srdca?
    Čistota srdca spočíva v úcte k ľudskému telu a v ovládaní pohlavného pudu.
  1. Aké pomôcky odporúča Kristus na pestovanie čistoty?
    Na pestovanie čistoty Kristus odporúča modlitbu, sebazaprenie, sviatostné zmierenie a časté sväté prijímanie.
  1. Čo je porušením manželskej čistoty?
    Porušením manželskej čistoty je hriech manželskej nevery a úmyselné zabraňovanie počatiu.
  1. Kto je povinný zachovávať úplnú čistotu v myšlienkach, slovách a skutkoch?
    Úplnú čistotu v myšlienkach, slovách a skutkoch sú povinní zachovávať deti, mládež, ovdovelí ľudia a tí, čo sa Bohu zasvätili sľubom čistoty.

ZHRNUTIE DVADSIATEJ PRVEJ PREDNÁŠKY 

         Každý ľudský život je posvätný od chvíle počatia až po prirodzenú smrť. Iba Boh je Pánom života a smrti a preto nikto nemá právo úmyselne zničiť alebo poškodiť nevinnú ľudskú bytosť. Ježiš doplnil prikázanie: „Nezabiješ!“ zákazom hnevu, nenávisti     a pomsty, aj požiadavkou lásky k nepriateľom.

         Úmyselné zabitie človeka je vraždou. Je ňou aj zabitie dieťaťa pred narodením akýmkoľvek spôsobom a v ktoromkoľvek období tehotenstva. Za zabitie sa považuje aj úmyselné znemožnenie vývoja plodu. Ťažko hreší matka, lekár a všetci, ktorí pri tom pomáhali. Vraždou je aj zabitie starých a nevyliečiteľne chorých – eutanázia. Kto o to požiada alebo dá súhlas, pácha vraždu. Odlišné ustanovenia občianskeho zákona nemajú vplyv na zodpovednosť pred Bohom. Kto si úmyselne zoberie život, ťažko sa previní proti láske k Bohu, k blížnym aj k sebe. Často to býva následok duševnej cho-roby, spojenej so znížením alebo úplnou stratou zodpovednosti.

         Pri sebaobrane jednotlivca aj spoločnosti je v krajnom prípade dovolené aj zabitie útočníka, ak je to nevyhnutný a nechcený následok konania na záchranu nevinne ohrozených životov. Kto zodpovedá za životy iných, má nielen právo, ale povinnosť ich brániť. Preto sa obranná vojna považuje za mravne dovolenú, ak sa bez úspechu použili všetky prostriedky na mierové riešenie, a ak sa dá zodpovedne predpokladať, že  nevzniknú väčšie škody ako zlo, ktoré krajinu ohrozuje. Pri súčasnej vojenskej technike a hrozbe použitia zbraní hromadného ničenia je stále ťažšie posúdiť splnenie týchto podmienok. Nákladné preteky v zbrojení sú zločinom proti ľudskosti v čase, keď väčšina ľudstva žije v biede.

         Kto zámerne poškodí zdravie sebe a druhým, aj kto porušovaním bezpečnostných predpisov ohrozuje život a zdravie, hreší proti piatemu prikázaniu.

 

POMOCNÉ OTÁZKY 

  1. Akú cenu má ľudský život?
    Každý ľudský život má večnú cenu, lebo Kristus zomrel za spásu každého  človeka.
  1. Ako sa staráme o svoje zdravie?
    O svoje zdravie sa staráme dobrou životosprávou, výživou, prácou, hygienou, športovaním a zachovávaním dopravných predpisov i bezpečnostných pokynov v práci.
  1. Kedy možno obetovať život alebo vystaviť ho nebezpečenstvu?
    Obetovať život alebo vystaviť ho nebezpečenstvu možno iba pre vyššie hodnoty v službe Bohu alebo ľuďom.
  1. Čo je hriech alkoholizmu?
    Hriech alkoholizmu je nemierne požívanie alkoholických nápojov, ničí hmotné i duchovné hodnoty jednotlivca i spoločnosti.
  1. Čo znamená milovať nepriateľov?
    Milovať nepriateľov znamená úprimne im zo srdca vedieť odpustiť.

ZHRNUTIE DVADSIATEJ PREDNÁŠKY 

         Štvrtým prikázaním „Cti svojho otca i matku“ Boh žiada, aby sme si okrem neho ctili v prvom rade rodičov, ktorým vďačíme za život. Sme povinní mať v úcte a rešpektovať aj tých ľudí, ktorým Boh zveril autoritu pre naše dobro. Týka sa to prarodičov a príbuzných, učiteľov a vychovávateľov, občianskych a cirkevných predstavených. Do tohoto prikázania patria aj povinnosti rodičov k deťom, učiteľov k žiakom, predstavených k podriadeným, vládnych činiteľov k občanom.

         Boh stvoril muža a ženu, aby tvorili rodinu spolu s deťmi, ktoré splodia a vychovávajú. Každému členovi rodiny patrí rovnaké právo na osobnú ľudskú dôstojnosť. Vo vzájomnej úcte a láske je základ harmonického života, kde má každý vlastné povinnosti aj práva a z nich vyplývajúcu zodpovednosť. Povinnosťou detí k rodičom je úcta, vďačnosť a primeraná poslušnosť, ako aj ochotná pomoc v chorobe, starobe, osamelosti a núdzi. Rodičia sú povinní starať sa o telesné a duševné potreby detí, vychovať ich k čnostnému životu vo viere. Rodina vytvára prirodzenú citovú väzbu, ktorá vedie k vzájomnému porozumeniu, k záujmu o dobro všetkých v spoločnej práci a riešení problémov. Domov je prirodzené prostredie, kde sa majú deti naučiť zodpovednosti
a solidarite. Kresťanská rodina má byť cirkevným spoločenstvom s osobitnou účasťou na Kristovom poslaní.

         Nositelia rodinnej, spoločenskej a štátnej autority nesmú nič prikazovať, čo je v rozpore s prirodzeným zákonom a dôstojnosťou človeka. Taký príkaz nik nesmie po-slúchnuť. Občania sú povinní platiť dane, využiť svoje volebné právo, brániť vlasť a spolupracovať so štátnou mocou pri zabezpečovaní života v pravde, spravodlivosti a v slobode.

 

POMOCNÉ OTÁZKY 

  1. Prečo sú rodičia našimi najbližšími bytosťami po Bohu?
    Rodičia sú nám najbližší po Bohu preto, lebo sú našimi najväčšími dobrodincami a zástupcami Boha na zemi.
  1. Aké povinnosti máme voči rodičom?
    Rodičov sme povinní uctievať, milovať a poslúchať.
  1. Čo je najlepším prejavom a uskutočňovaním rodičovskej lásky?
    Najlepším prejavom a uskutočňovaním rodičovskej lásky je svedomitá výchova detí.
  1. Ktorý hriech bude Pán Ježiš najprísnejšie trestať?
    Pán Ježiš bude najprísnejšie trestať hriech pohoršenia maličkých.
  1. Ako sa kresťania správajú k pozemskej vlasti?
    Kresťania, podľa vzoru Krista, milujú pozemskú vlasť a pričiňujú sa o jej rozkvet a výstavbu.
  1. Ako sa správame k svetským predstaveným?
    Svetských predstavených si vážime, modlíme sa za nich a poslúchame ich, lebo tiež zastupujú Boha.

ZHRNUTIE DEVÄTNÁSTEJ PREDNÁŠKY 

         Druhé prikázanie predpisuje úctu k Božiemu menu a úctivý spôsob vyjadrovania o posvätných veciach. Božie meno je sväté, preto ho smieme používať, keď Boha oslavujeme, chválime, vzdávame mu vďaku alebo ho prosíme a keď o ňom vydávame svedectvo. Boha uráža: rúhanie (s hnevom, výčitkou a odporom sa obracať na Boha alebo rozprávať proti nemu), hanobenie Boha, Cirkvi, svätcov, posvätných predmetov a úkonov, zbytočné používanie Božieho mena, sľub a prísaha nerozvážne, nedovolenej     veci (porušenie sľubu), zaklínanie Božím menom.

         Tretie prikázanie sa týka siedmeho dňa, zasväteného Bohu a určeného na odpo-činok. Jeho slávenie vyplýva z mravného zákona, vpísaného do ľudských sŕdc: Pripomínať si pravidelne a verejne dobro, ktorým nás Boh zahŕňa. Ľudský organizmus je prispôsobený na sedemdňový rytmus.

         Izraelitom pripomínala sobota zmluvu, ktorou sa stali vyvoleným národom. Pre kresťanov je posvätný deň nedeľa, keď si pripomíname Ježišovo zmŕtvychvstanie a novú zmluvu, v ktorej sme sa stali svätým Božím ľudom. Slávenie nedele je neodmysliteľne spojené s eucharistickou slávnosťou. Preto Cirkev prikazuje veriacim účasť na celej omši, slávenej v katolíckom obrade vo sviatočný deň, alebo v jeho podvečer. Účasťou na spoločnom slávení potvrdzujeme svoju vernosť ku Kristovi a k jeho Cirkvi a vzájomne sa posilňujeme vo viere a láske.

         V nedeľu a vo sviatok sa nesmie vykonávať taká práca a činnosť, ktorá narušuje bohoslužbu, posvätný charakter dňa ako aj telesný a duševný odpočinok (okrem ne-vyhnutných povinností). Sviatočný deň sa má využiť aj na rodinné a spoločenské zblí-ženie, na pobyt v prírode, na kultúrne a osobné záľuby.

 

POMOCNÉ OTÁZKY 

  1. Kto znesväcuje Božie meno?
    Božie meno znesväcuje, kto ho neúctivo a zbytočne vyslovuje a kto nedodrží prísahu a sľub daný Bohu spácha svätokrádež.
  1. Čo je sľub daný Bohu?
    Sľub daný Bohu je dobrovoľné zaviazanie sa Bohu niečo dobré urobiť.
  1. Čo je prísaha?
    Prísaha je vzývanie Božieho mena ako svedectva pravdy.
  1. Prečo je nedeľa našim hlavným sviatočným dňom?
    Lebo v tento deň Pán Ježiš vstal zmŕtvych a zoslal Ducha Svätého.
  1. Ako slávime nedeľu?
    Účasťou na svätej omši a nepracovaním.
  1. Čo je znesvätením nedele?
    Bezdôvodne vynechať svätú omšu a pracovať pre zisk a zárobok.
  1. Ktoré dni slávime ako nedeľu?
    Ako nedeľu slávime prikázané sviatky.

ZHRNUTIE OSEMNÁSTEJ PREDNÁŠKY 

         Mravným zákonom nám Boh určuje cestu k prisľúbenej svätosti a zakazuje cestu k zlu. Starý zákon je prvý stupeň zjaveného zákona. Jeho mravné predpisy sú zhrnuté v desiatich prikázaniach. Desatoro predstavuje nedeliteľný celok. Každé prikázanie nadväzuje na ostatné a všetky sa vzájomne podmieňujú. Prestúpením jedného sa človek previní proti celému zákonu. Úcta k človeku a k jeho právam vyplýva z toho, že uznávame Boha ako Stvoriteľa. A láska k Bohu nie je možná bez lásky k ľuďom ako jeho stvoreniam. Desatoro je výrazom neoddeliteľného prepojenia nášho spoločenstva s Bohom a s ľuďmi. V prvých troch prikázaniach vyjadruje požiadavky lásky k Bohu, v ďalších zas požiadavky na lásku k blížnym. Desatoro je nezmeniteľné, zaväzuje vždy a všade. Nik nemá právo udeľovať výnimky z jeho zachovávania. Poznávame ho z Božieho zjavenia, ako nám ho Cirkev ohlasuje, a z hlasu svedomia. Evanjelium Nového zákona je zákonom lásky, milosti a slobody. Napĺňa a zdokonaľuje Desatoro. Prvé prikázanie vyžaduje, aby sme Boha uznávali a vzdávali mu úctu ako svojmu Pánovi, súkromne i verejne. Preto patrí modlitba a náboženské prejavy k povinnostiam prvého prikázania. Zahrňuje aj príkaz viery, nádeje a lásky. Zakazuje: neveru (zavineným pochybovaním, bojovým ateizmom aj praktickým materializmom(, poveru (keď vonkajším náboženským prejavom, bez vnútorného postoja, pripisujeme nadprirodzený účinok(, veštenie (snahu poznať budúcnosť pomocou astrológie, horoskopov a podobných praktík(, mágiu a čary (využívanie tzv. tajomných síl, sem patrí aj špiritizmus a satanizmus(. Svätokrádež je zneuctenie sviatostí a posvätných obradov, miest a osôb. Svätokupectvo je kupovanie a predávanie duchovných     hodnôt.

 

POMOCNÉ OTÁZKY 

  1. Aké úlohy obsahuje prikázanie lásky?
    Prikázanie lásky obsahuje tri úlohy: lásku k Bohu, lásku k sebe a lásku   k blížnemu.
  1. Prečo je láska cestou nadovšetko?
    Láska je cestou nadovšetko, lebo je jedinou cestou ku šťastiu.
  1. V čom spočíva naša láska k Bohu?
    Naša láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania.
  1. Čo je najlepším vyznaním lásky k Bohu?
    Najlepším vyznaním lásky k Bohu je naša láska k človekovi.
  1. Kde vyhlásil Boh desať Božích prikázaní?
    Desať Božích prikázaní vyhlásil Boh na Sinaji prostredníctvom Mojžiša.
  1. Ktoré sú hlavné prejavy bohopocty?
    Hlavné prejavy bohopocty sú: verejné vyznanie Boha pred ľuďmi, oslavovanie Boha, klaňanie sa Bohu a služba Bohu.
  1. Čo je najväčšou urážkou Boha?
    Najväčšou urážkou Boha je hriech nevery.

ZHRNUTIE SEDEMNÁSTEJ PREDNÁŠKY

          Milosť je prejav Božej lásky, ničím nezaslúžená pomoc. Boh nám ju daruje, aby sme mohli odpovedať na jeho volanie a tak sa stať účastným na božskom vnútrotrojičnom živote. Povolanie k večnému životu je nadprirodzený dar, lebo presahuje prirodzené ľudské schopnosti. Milosť pobáda človeka, aby sa odvrátil od hriechu a obrátil k Bohu. Kto to slobodne urobí, dosiahne od Boha ospravedlnenie, ktoré zahrňuje od-pustenie hriechov, ozdravenie duše a jej posvätenie božskými čnosťami viery, nádeje  a lásky. To vytvára základ pre spolupôsobenie Božej milosti a ľudskej slobody. Posväcujúca milosť zdokonaľuje človeka a uschopňuje pre život s Bohom. Neprejavuje sa však citovými zážitkami a vymyká sa skúsenostnému poznaniu. Pomáhajúca milosť predchádza vnútorné obrátenie a utvrdzuje zotrvanie v dobrom. Sviatostné milosti sa viažu na platné prijatie určitej sviatosti. Charizmy sú zvláštne dary, ktoré uschopňujú k osobitnej službe v Cirkvi. Ospravedlnenie a milosť dostávame skrz výkupnú obetu Ježiša Krista.

         Človek nemôže mať pred Bohom žiadne zásluhy, lebo všetko, čo máme aj čím sme, pochádza od Stvoriteľa. Ale Boh nám vo svojej dobrote počíta ako zásluhu aj to, čo nám On sám umožnil. Iba na podnet Ducha Svätého si môžeme dobrými skutkami zaslúžiť pozemské dobrá aj získať nejaké zásluhy pre večnosť. Ako je Boh pôvodcom našich zásluh, je aj ich odmenou.

         Boh vložil do ľudského srdca túžbu po pravde a láske. Preto je každý človek po-volaný k svätosti, k plnosti pravdy a lásky v stále užšom zjednotení s Kristom. Preto cesta k svätosti vedie cez kríž, ale vrcholí v sláve vzkriesenia.

 

POMOCNÉ OTÁZKY

  1. Čo je Božia milosť?
    Božia milosť je nadprirodzený dar Boží, ktorý dostávame od  Pána Boha pre zásluhy Ježiša Krista. Je to Boží život v duši človeka.
  1. Koľkorakú milosť nám získal Pán Ježiš?
    Dvojakú: milosť posväcujúcu a pomáhajúcu.
  1. Načo dostávame milosť posväcujúcu?
    Nato, aby sme mohli byť deťmi nebeského Otca, bratmi Pána Ježiša  a chrámom Ducha Svätého.
  1. Načo dostávame milosť pomáhajúcu?
    Nato, aby sme dobro spoznali i robili a takto nasledovali Pána Ježiša.

ZHRNUTIE ŠESTNÁSTEJ PREDNÁŠKY

          Hriechom sú slová, skutky a túžby, ktoré sú v rozpore s Božím zákonom. Hriech uráža Boha aj vtedy, keď nie je zameraný priamo proti Bohu, ale proti blížnemu, proti spoločnosti aj proti sebe samému. Každý hriech má pôvod v srdci a v slobodnej vôli. Hriech je previnením proti rozumu, pravde a svedomiu. Zraňuje ľudskú prirodzenosť a znižuje solidaritu.

         Kto sa dobrovoľne a s plným vedomím rozhodne vo vážnej veci proti Božiemu zákonu a proti konečnému cieľu človeka, spácha smrteľný hriech. Tým zničí nadprirodzený život svojej duše, čo má za následok večnú smrť. Obnoviť ju môže iba zásah Božieho milosrdenstva, čomu musí predchádzať vnútorné obrátenie hriešnika, a v normálnych podmienkach prijatie sviatosti zmierenia. Božie milosrdenstvo nemá hraníc. Kto vedome zotrváva v hriešnom postoji bez ľútosti, odporuje Duchu Svätému a odmieta odpustenie a spásu. Všedný hriech narušuje mravný poriadok, oslabuje čnosť lásky a spomaľuje pokrok duchovného života. Kto neľutuje všedné hriechy, a dobro-volne v nich zotrváva, znižuje si odolnosť voči smrteľnému hriechu. Opakované hriechy, aj všedné, zvyšujú náklonnosť k zlému a otupujú svedomie. Trvalý návyk je neresť.

         Sme zodpovední aj za hriechy druhých ľudí, ak máme na nich účasť nahováraním, príkazom alebo súhlasom.

 

POMOCNÉ OTÁZKY 

  1. Čo je hriech?
    Hriech je neposlušnosť voči Bohu.
  1. Kto sa dopúšťa ťažkého hriechu?
    Ťažkého hriechu sa dopúšťa ten, kto vedome, dobrovoľne a vo vážnej veci prestúpi Božie prikázanie.
  1. V čom je zloba hriechu?
    Zloba hriechu je v tom, že uráža Boha, ubližuje Cirkvi a škodí na tele i duši samému hriešnikovi.
  1. Ktoré sú naše hlavné náklonnosti k hriechu?
    Naše hlavné náklonnosti k hriechu sú: pýcha, lakomstvo, nečistota, závisť, nemiernosť, hnev, lenivosť.
  1. Ktoré sú hriechy do neba volajúce?
    Do neba volajúce hriechy sú: vražda, sužovanie vdov a sirôt a vykorisťovanie robotníka.
  1. Ktoré sú hriechy proti Duchu Svätému?
    Hriechy proti Duchu Svätému sú: opovážlivo sa spoliehať na Božie milosrdenstvo, pochybovať o Božom milosrdenstve a oddať sa zúfalstvu, odporovať poznanej zjavenej pravde, závidieť blížnemu Božiu milosť, zatvrdiť si srdce oproti spasiteľnému napomenutiu, zotrvávať tvrdošijne v nekajúcnosti.
  1. Ktoré sú cudzie hriechy?
    Cudzie hriechy sú: nahovárať na hriech, kázať hrešiť, súhlasiť s hriechom, mlčať pri hriechu druhých, pomáhať pri hriechu, schvaľovať a zastávať hriechy iných.

ZHRNUTIE ŠTRNÁSTEJ PREDNÁŠKY 

         Boh stvoril človeka ako osobu, obdarenú rozumom, ktorá koná z vlastného rozhodnutia a je za svoje konanie zodpovedná. To však neznamená, že človek dostal od Boha právo hovoriť a robiť čokoľvek. Dokonale užíva slobodu lepšie zacielený na Boha ako na svoje najvyššie dobro. Boh vložil do ľudského vnútra túžbu po dokonalom šťastí, ktorú môže iba on naplno uspokojiť. Povolal nás k večnému životu vo svätosti, prevyšujúcej akúkoľvek ľudskú predstavu šťastia. Stavia nás tým pred vážne mravné rozhodovanie podľa Božieho zákona.

         Každý človek má vo svojom najhlbšom vnútri zákon, ktorý ho nabáda konať dobro a vystríhať sa zla. Je to Boží hlas, čo sa ozýva v našom svedomí. Upozorňuje nás na mravné normy a posudzuje konkrétne rozhodnutia, či sú mravne dobré alebo zlé. Ukazuje nám cestu k šťastiu, pre ktoré sme boli stvorení. Svedomie umožňuje človeku, aby prebral za svoje konanie plnú zodpovednosť. Nevedomosť, násilie a strach môže znížiť mieru osobnej zodpovednosti. Rôzne životné okolnosti nás často odvádzajú od vnímania hlasu svedomia. Kto zanedbáva sebapoznanie, neskúma pravidelne sám seba, ten si otupuje svedomie. Formovanie vlastného svedomia je celoživotná úloha. Sme trvale vystavení zlým vplyvom okolia a pokúšaní vlastnými zlými náklonnosťami, a preto musíme vlastný úsudok porovnávať s Božím slovom a podriadiť ho autorite Cirkvi. Iba svedomie súdi pravdivo, oslobodzuje od úzkostí a chorobného pocitu viny, ale aj od sebectva a pýchy a vedie nás k pokoju srdca.

         Každý človek má právo konať podľa svojho svedomia, preto sa mu v tom nesmie brániť. Rovnako nie je dovolené niekoho nútiť, aby konal proti svedomiu. Týka sa to najmä náboženskej oblasti. Ľudská moc nemôže prikazovať alebo zakazovať náboženské úkony, ani vnútorné, ani verejné.

 

POMOCNÉ OTÁZKY 

  1. Čo je svedomie?
    Svedomie je boží hlas v našom vnútri, ktorý nám hovorí, čo je dobré a čo zlé.
  1. Aké má byť naše svedomie?
    Naše svedomie má byť správne, isté, zdravé a čisté.
  1. Ako sa staráme o svoje svedomie?
    O svoje svedomie sa staráme náboženským vzdelávaním, pravidelným spytovaním si svedomia a sviatostným zmierením.
  1. Prečo sme povinní rešpektovať svedomie každého človeka?
    Svedomie každého človeka sme povinní rešpektovať preto, lebo vo svedomí je každý zodpovedný iba Bohu.

Leave a Comment