Odpust vo Vígľaši a uctenie relikvii svätých

V nedeľu 6.9.2015 o 10:30 bude vo Vígľaši hodová sv. omša k titulu Narodenia Panny Márie, po ktorej si budú môcť veriaci uctiť relikvie svätých. Všetci ste srdečne pozvaní. 

V kresťanstve máme v úcte ostatky sv. kríža Pána Ježiša, plátno, do ktorého bol po smrti zabalený a pod. Nie je to však len úcta k predmetom, ale k samotnej osobe Ježiša Krista. Podobne to bolo aj s úctou k ostatkom svätých. Základom úcty k relikviám svätých je viera, že sila svätých pôsobí aj po ich smrti. Cirkev od svojho počiatku uctievala ostatky mučeníkov a neskôr i iných svätých. Napríklad začiatkom II. stor. veriaci odniesli do Antiochie ostatky biskupa Ignáca, alebo sv. Polykarpa zo Smyrny a mali ich vo veľkej úcte. Slúžili sa omše na hroboch mučeníkov a viacerí sa v blízkosti ich hrobov dávali pochovať. Po skončení prenasledovania kresťanov prenášali relikvie svätých do chrámov a umiestňovali do oltárnych dosiek. Koncom 6. storočia už v každom pevnom oltári boli umiestnené ostatky svätých, ako sa to robí dodnes podľa nariadenia II. Nicejského snemu (787). Vychádzalo to z presvedčenia, že ako v blízkosti živého človeka pociťujeme akési vyžarovanie, čosi podobné nachádzal veriaci človek aj pri ostatkoch svätých. V kresťanskom ľude od počiatku je viera v spoločenstvo svätých, vo vzájomnú duchovnú výmenu a pomoc, ktorú veriaci prežívali ešte intenzívnejšie v blízkosti ich hrobov, či relikvií. O tom svedčia aj nápisy na stenách hrobu sv. Petra z 2. a 3.storočia.

Podľa katolíckej predstavy sú relikvie takými predmetmi, ktoré boli posvätené životom svätých. Historik Peter Brown o vývoji úcty relikvií najmä počas stredoveku píše, že „ich cieľom bola presentia (prítomnosť) zabezpečenie fyzickej prítomnosti svätca.“ V Ríme boli rozšírené hromadné púte do svätyne sv. Vavrinca. Do tejto svätyne sa išli veriaci nielen modliť, išli nielen na sväté miesto, ale tlačili sa tam preto, aby sa stretli so samotným svätcom. Išli ad dominum Laurentium, k pánovi Vavrincovi, ktorý ako neviditeľná osoba bol prítomný v každej aj tej najmenšej čiastke svojich telesných ostatkov, ba dokonca i v predmetoch, ktorými sa dotkli týchto ostatkov – píše Brown.

Význačný cirkevný otec sv. Gregor Naziánsky hovorí: “Ostatky mučeníkov majú takú moc, ako ich duša, či sa ich dotýkame, alebo ich uctievame.“ V prípade viacerých svätých nám nezostali nijaké ich diela. Ich najväčším dielom je svätosť ich života. Samozrejme je primerané zoznámiť sa s posolstvom ich života, inšpirovať sa ním a nebyť bezmyšlienkovitým hľadačom relikvií. Sv. Augustín sa vyjadril o tele sv. Štefana mučeníka: „Jeho telo počas dlhej doby ležalo ukryté. Objavili ho, keď to Boh tak chcel. Priniesol svetlo do každej krajiny a všade konal divy.“ (Augustinus: Sermo319.6.6.) a v X. hlave De civitate Dei rozvádza, že svätí mučeníci môžu svojich bratov priviesť k Bohu bližšie ako anjeli. On pokladá svätosť za nadprirodzenú silu, ktorá keď sa spája so svätým človekom, zostane stálou charakteristikou jeho tela.

Prevzaté z www.postoy.sk/ucta_k_relikviam

Vložiť komentár