Veľká noc – prameň nádeje (Pastiersky list)

(Pastiersky list Banskobystrickej diecézy)

Drahí bratia a sestry,
srdečne vás všetkých pozdravujem.

Slávime Veľkú noc, oslavujeme Kristovo zmŕtvychvstanie – najväčšie kresťanské sviatky. Pán Ježiš, ktorého v piatok odsúdili, zbičovali, ukrižovali, prebodli kopiou a mŕtveho pochovali, ten vstal; sám vyšiel z hrobu živý, ako sme počuli v dnešnom evanjeliu. Ježiš nás svojou smrťou a zmŕtvychvstaním vykúpil: oslobodil svet od hriechu, zla          a smrti. Toto je naša veľkonočná viera, z ktorej pramení veľká kresťanská nádej. Božská viera a nádej tak spolu súvisia, že ich možno neraz aj zameniť (Benedikt XVI., enc. Spe salvi 2). 

Ak sme naozaj vykúpení, prečo je náš život taký ťažký a komplikovaný?

Aj do života kresťana sa vkrádajú pochybnosti. Život sa neraz javí ako spleť ciest bez orientácie a bez dobrých riešení, ako zamotaný a nepriaznivý labyrint bez cieľa. Často sa cítime stratení a porazení, lebo mnohé zlá a neprávosti vládnu vo svete aj blízko nás. Trpkosť z toho všetkého prerastá do pocitu beznádeje. A tak jedni rezignujú a nechcú robiť už nič, druhí sa s dvojnásobnou silou vrhajú do kolotoča zhonu za nejakým úspechom a ďalší hľadajú únik v hocakých nových filozofiách.

Všetci sa oprávnene pýtame na zmysel takéhoto života, ktorý je veľkou skúškou. My kresťania však máme šancu nájsť smerodajnú odpoveď, lebo v zmŕtvychvstalom Kristovi máme svetlo ožarujúce budúcnosť. Nie tak, že by sme vedeli do podrobností, čo nás dnes či o mesiac čaká – no celkovo to vieme: náš život nekončí v prázdnote. Naša budúcnosť je istá ako pozitívna skutočnosť, ako „byť s Bohom“, a preto sa naša prítomnosť stáva znesiteľná. Kresťanstvo nie je len „informatívne“, t.j. oznámením radostnej zvesti. Kresťanské posolstvo je aj „formatívne“. To znamená, že evanjelium aj oznamuje nové veci, aj vytvára skutočnosti, ktoré menia život. Kto má nádej, žije inak; bol mu darovaný nový život (enc. Spe salvi 2).

Bez zmŕtvychvstalého Krista je život temnotou, bez neho panuje veľký strach pred budúcnosťou. Veľkonočná skutočnosť je istotou, že živý Kristus je s nami. A keďže v Kristovi budúci svet – dobrý a dokonalý – už akosi začal, to nám dáva nádej. Náročná prítomnosť už nie je temnota, v ktorej sa nedá pohybovať. Kresťania veria, že Kristovo svetlo je silnejšie ako najväčšie temnoty, a preto žijú v odôvodnenej nádeji, ktorá dáva istotu i odvahu, aby čelili prítomnosti aj budúcnosti.

Sv. Augustín (+430) napísal: „Ak ťa desí práca, mysli na odmenu.“ Naše pozeranie na život cez kresťanskú nádej je spojené s odvahou, ktorú vyjadrujú nasledujúce zásady.

Vedomie, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a zvíťazil nad hriechom a smrťou.

Vedomie, že Boh je verný a nikdy nás nesklame.

Vedomie, že život je časom skúšky, ktorú možno s Kristom úspešne zvládnuť.

Vedomie, že opravdivá láska – k Bohu a blížnemu – prekoná všetko.

Pravdaže, kresťan žijúci vo veľkonočnej nádeji musí pamätať, že cesta viery a nádeje je dlhým duchovným putovaním a hľadaním Božieho zámeru s nami. Aj za živelnými nešťastiami, vojnami, revolúciami a všetkými konfliktami sa totiž ukrýva tichá zámerná činnosť Boha. On zostáva ukrytý vo svete, v spoločnosti, vo vesmíre – aj v nás. On zjavuje svoje plány skrze Slovo, keď ukazuje ako umne dobýva dobro zo zla: tak v drobných udalostiach nášho osobného života, ako aj vo veľkých udalostiach dejín ľudstva. Božie Slovo nám dovoľuje poznať „bohatstvo slávy“ v Božom zámere. Ono nás oslobodzuje od našich hriechov učiac, že „Kristus je medzi vami – nádej slávy“ (por. Kol 1, 27).

Zmŕtvychvstalý Pán vstupuje do nášho života preto, aby aj nás urobil aktívnymi             v „zmŕtvychvstaní sveta“ – v jeho polepšení, poľudštení a posvätení.  

Drahý veriaci brat – či sestra – aj ty si k tomu potrebný! Nemáš poňatia, ako veľmi ťa Boh potrebuje; teba, neraz slabého, padajúceho tisíci ráz, ale vždy s jeho pomocou vstávajúceho z hriechu. Boh ti nehovorí, že si beznádejný prípad! On ti hovorí: si potrebný. Boh nechce rozmaznaného, znechuteného a neúprimného človeka predstierajúceho akúsi pochybnú kvalitu a pokoj. Boh potrebuje človeka so svätou zaťatosťou. Boh chce, aby si ho zavolal do „ďalšej beznádejnej veci“, ktorou môže byť vážna choroba, smrť drahej osoby, nezvládnuteľná chudoba, okatá korupcia, moc bezprávia… Boh je špecialistom na takéto beznádejné veci. On je s tebou aj v týchto krížoch, lebo je Priateľom (por. Jn 15, 15). On nie je Bohom len v úradných hodinách, lebo on vládne času. On je na veky vekov (1 Tim 1, 17).

Spisovateľ Mark Twain (+1910) povedal, že „odvaha – to je panovanie nad strachom, a nie život bez strachu“. Teda v živote každého človeka, aj hlboko veriaceho, strach je a bude prítomný. Ide však o to, aby sme vedeli s ním rozumne a úspešne žiť: toto nám veľkonočná nádej umožňuje.

Človek – pesimista je človek bez perspektív. Pesimista sa nedokáže riadiť nádejou. A predsa – všetko dôležité závisí od nádeje. Aká je nádej človeka, taká je jeho budúcnosť a vzťah k životu; taký je aj štýl jeho prežívania dneška.

Veriaci človek, ktorý si uvedomuje, že dôslednou prácou na sebe odstraňuje vlastné slabosti, má v sebe čoraz menej strachu a čoraz viac nádeje i životného optimizmu. Systematické využívanie duchovných prostriedkov spôsobí, že veriaci začne ovládať najprv seba       a vlastné slabosti. Osvedčené duchovné prostriedky, ktoré prehlbujú vieru, a tak oslabujú bežný ľudský strach sú:

Môj prístup k Bohu. Má byť založený na dôvere, vernosti a spoľahlivosti.

Moja Eucharistia. Má byť priestorom stretnutia s Priateľom.

Moja spoveď. Má byť miestom očistenia a nových perspektív.

Moja súkromná modlitba. Má byť príležitosťou k vyznaniu viery a dôvery.

Môj kostol. Má byť miestom pravidelného posvätenia.

Možno, že sa niekto opýta, ako toto zlepší svet, našu krajinu, mesto a rodinu, v ktorej žijem? Cirkev slovami koncilu odpovedá: „Každú ľudskú činnosť treba očisťovať a privádzať k dokonalosti Kristovým krížom a vzkriesením“ (konštit. Gaudium et spes 37). Pomocou Božej milosti sa sami posvätíme a staneme sa lepšími „nástrojmi posväcovania sveta“. Týmto naplníme veľkú potrebu ľudstva vždy pozitívne myslieť. A napokon toto nás privedie ku konaniu stále väčšieho dobra.

Dôležité je, aby sme boli Božími optimistami a verili v úspech dobra, aj keby bol tento úspech pomalý, azda neviditeľný a naozaj len nepatrný. Sv. Ján Pavol II. (+2005) povedal: „Nádej obsahuje v sebe svetlo silnejšie ako temnoty, ktoré panujú v našich srdciach.“ Preto sa oplatí zostať verný Bohu, dobru aj láske. Zmŕtvychvstalý Kristus je prameň našej nádeje. Držme s ním!

Drahí bratia a sestry, želám vám a vyprosujem, aby čo najskôr a čo najviac zasvietila veľkonočná oblažujúca Kristova sláva vo vašich srdciach i životoch.

K tomu vás všetkých zo srdca žehnám !

 

                                                        Mons. Marián Chovanec, banskobystrický biskup

Vložiť komentár